Page 17 - Aty

INVERZIA 2

Vychádzam z domu, zima je,

doluje nevľúdny čas,

tá hustá hmla vzbudzuje

smutnú náladu v nás

Treba sa v hore osviežiť

myslím a dumám v duchu

počúvať šumeniu borovíc,

nadýchať čerstvého vzduchu

A tak ja kráčam do kopca

bielou zasneženou stráňou

medzi svrčiny zelené,

strieborným snehom poprášené

Ako na konci tunela

pomedzi mohutné stromy,

slnko sa poskromne prediera,

zrazu svetlom zlatistým horí

Vchádzam do tejto nádhery,

zriem nemo, nemôžem sa hnúť

len pohľad tej kráse uverí,

slovom sa nedá vystihnúť.

17