Page 24 - Spomienka na leto

PEŇ

Horou sa túlam jesennou
pomedzi vysoké stromy,

lístie farbami čaruje

a vietor v korunách šumí

Chcel som sa krásou nadchýnať

mohutnej jesennej hory,

no blízko vedľa chodníka

pniačik úbohý stojí

Iste aj on bol niekedy

vysokým, štíhlym krásavcom,

v korune vtáky spievali,

snáď rozochvieval milencov

Smutno, no zrazu ožívam,

na veniec uvitý hľadím,

kol pňa krásy presila,

červené granátky malín

I keď nešumíš, nevoniaš,

ponúkaš nám vzácne dary,

sladké jahody, maliny

v chvejúcej sa teplej dlani.

24