Page 11 - Vrátiť sa domov
P. 11
SPOMIENKY
Ustatý pútnik prichádzam Prvykrát oèi otvori
domov do rodnej obce, a zazrie veky známy,
smreèina, topo¾ èi gatan, v srdci ho nosí do smrti
vítajúc radostne epce: obraz krivánskej panorámy.
kde si sa túlal po svete, Spomienky za spomienkami
vak roky a tu èakáme, jak letokruhy ivota stromu,
veï dávno u je po lete, ktoe ich môe poráta
treba aj pozrie ku mame. podarí sa to niekomu?
Viem, odila jar leto tie Veï aj letokruhy na pni
a je tu chladná jeseò, zráta sa len vtedy podarí,
vraciam sa k tebe domov môj, keï strom skonèil u svoju pú,
bo v dui za¾ahla tieseò. keï je u zrezaný.
Biely u fatranský hrebeò, Pomaly kráèam chotárom
poèu aj kuvièie hlasy, hoci èas sa rýchlo míòa,
jesenný vietor ovieva zrazu sa ocitám uprostred
aj moje strieborné vlasy. varínskeho cintorína.
V oèiach preskoèia iskrièky, Tam ijú moji predkovia
ruovo-èervené plamienky, v hroboch svoj posmrtný èas,
v mysli sa zrazu objavia keï môjho ivota hodiny
na roky detstva spomienky. zastanú, budem tam aj ja raz.
10
