Page 43 - Vrátiť sa domov
P. 43

a tak okolo polnoci               bedákanie a kvílenie
                              prišla krasnianska odveta,        za strašného revu, hluku,
                              keï spolu s ulmanovcami           Hlávkovi vystrelili oko,
                              vytlaèili èervených z Nového sveta,  Ïurèovi usekli ruku,

                              tí sa stiahli do Varína           Tavaè mal prebitú hlavu,
                              prespali na Kamenici,             Šútovec zas štyri rany,
                              na druhý deò postavili            krv mu stekala prúdom
                              hliadky na Hlavnej ulici.         dolu po temene hlavy,

                              Ulmanovci noc strávili            od valašky èi kyjaka
                              v rozbitej krème v Krasòanoch,    mnohí boli doráòaní,
                              pripravovali odvetu               ïalší zasa krvácali
                              „nanièhodnej bande“ zemanov       od nábojov stre¾ných zbraní,

                              Ráno z Krasòan do Nededze         zranených ošetrovali
                              šla ulmanovcov tlupa celá,        na Akantisovom dvore,
                              pred Varínom stretli oni          ¾ahšie prípady ukladali
                              varínskeho chirurga Fischera,     na podlahu, ažšie na pec hore.

                              ten ich upozornil na to,          Slúžka bežala na faru,
                              že pasca ich èaká v meste,        tam bol richtár na návšteve:
                              no oni mu neverili                „poïte urobi poriadok,
                              a pokraèovali v ceste.            je tam božie dopustenie“,

                              K stretu došlo pri príchode       richtár sa ponáh¾al domov,
                              na varínsky horný koniec,         cestou stretal senátorov
                              èervení ich napádali              a popredných mešanov
                              pred krèmou zvanou Ïurèovec       aj rozèúlených obèanov,

                              a potom pred synagógou            ktorí mu hovorili
                              ved¾a Martinèekovho domu          nech „zatoèí“ s èervenými,
                              a „mela“ na Kamenici              lebo ináè vezmú zbrane
                              nasadila vrchol tomu,             a poriadok spravia s nimi.

                              krik a stre¾bu bolo poèu         Na námestí mláky krvi
                              všade bolo ve¾a krvi,             a v nich ležia porúbaní
                              dve skupiny bojovali              poh¾ad to bol nevídaný,
                              o svoj vlastný život holý,        chlapi ako vrecia slamy.

                                                             41
   38   39   40   41   42   43   44   45   46   47   48