Page 37 - Terchovske2
P. 37
Riečna balada uprostred popola
blyskla sa gulička
Rozkvitli jabloní, s ktorou jej zabili
sliviek, hrušiek kvietia milého Janíčka
nad riekou oblaky
jarnej búrky letia prihnala sa búrka
rieka rozvodnila
na breh riečky vyšla katuška od žiaľu
dievčina ako kvet do vody skočila
žalostne narieka o pol roka prišiel
prestal ju baviť svet Janko z vojny domov
bez jedneho oka
na brehu potoka a s drevenou nohou
katka spieva pieseň
milý jej odišiel nad Katkiným hrobom
do vojny na jeseň tŕpke slzy roní
veď som nezahynul
posiela mu listy to všetko bol omyl !
po vode, povetre
z dlhej chvíle pletie ja som sa ponáhlal
z ovčej vlny svetre čím prv s tebou býti
teraz nechcem viacej
v tých listoch ho prosí na tom svete býti
-odpovedaj súrne !- vytiahol šabličku
namiesto dopisu - pamiatku na vojnu -
popol prišiel v urne na Katkinom hrobe
srdce si prebodnul
36