Page 6 - Večerné rozprávky 3

ALIBABA

V jednom veľkom meste žil chudobný chlapec a volal sa Ali-
baba. Bol taký chudobný, že jedol iba raz za deň a hoci sa snažil
robiť hocijakú prácu, nikdy nezarobil toľko, aby mohol slušne žiť.
Raz ráno sa vybral do púšte a rozmýšľal o svojom osude. Zrazu
sa ocitol pri vysokom brale s niekoľkými zelenými stromami a
množstvom hustých kríkov. Myslel si, že je to snáď fatamorgána,
ktorú vidí z hladu a horúceho vzduchu. Chvíľu neprítomne poze-
rá na skalu. Zrazu začuje dupot množstva koní a tiav, na ktorých
sedia ozbrojení jazdci. Okamžite sa skryl do kríkov a bál sa aj
dýchať, aby ho príchodzí nezbadali. Iba vytreštené oči a nastra-
žené uši svedčili o tom, že je to živý človek. Najväčší z jazdcov
zoskočil z koňa, postavil sa pred bralo a hlasno zvolal: „Sézam,
otvor sa!“ Bralo sa otvorilo a jazdci zmizli v ňom. Po dlhej dobe
odtiaľ vyšli a kapitán znova zvolal: „Sézam, zatvor sa!“ Bralo sa
zatvorilo a jazdci odcválali.
Hodnú chvíľu sa Alibaba ani nepohol. Napokon ho zvedavosť
premohla a keď sa ubezpečil, že po jazdcoch nie je ani chýru,
ani slychu, postavil sa pred bralo a zvolal „Sézam, otvor sa!“
Bralo sa otvorilo a on pomaly kráčal do hlbokej jaskyne plnej
bohatstva, zlata, šperkov, drahých kameňov, vzácnej zbroje a
odevov. Ohromený hladkal pohľadom celú jaskyňu a pri plných
vreciach zlatých peňazí si uvedomil, že je v skrýši zbojníkov. Bol
rozumný, a tak si nabral iba plné vrecká peňazí a ponáhľal sa
von. „Sézam, zatvor sa!” - prikázal bralu a uháňal domov. Našiel
starý hrniec, vložil do neho peniaze a ponechal si iba jeden, za
ktorý nakúpil jedlo a odev. Odvtedy sa mal dobre. Postavil si
pekný dom, ba aj ženu si doviedol doň. Podľa orientálneho zvyku
urobili svadbu, ktorá trvala sedem dní a sedem nocí a boli na ňu
pozvaní všetci susedia, známi i neznámi, o rodine ani nehovo-
riac. Pieklo sa mäso a koláče, hodovalo sa a veselilo. Stačilo by
už len povedať: „A žili šťastne až kým nepomreli.“
Ale nie je to také jednoduché. Objavil sa nezvaný hosť a
zmenil všetko...
- 4 - - 5 -