Page 24 - Rozpravky stareho oica

Bolo až smutno dojemné, aké skreslené

predstavy mali tamojšie deti o tom
„hroznom komunistickom východe“. Doma

im nabalili na cestu dokonca ešte aj

záchodový papier. Mysleli si, že u nás sa

chodí ešte na takúto potrebu do lesa – to

prosím vôbec nie je vtip.

Neuveriteľne „zízali„ na to, že prakticky
už u nás skoro každá rodina má auto.

Keď prišlo dievča ku nám domov, žaslo
nielen nad tým, že máme televízor

v obývačke a aj druhý v hale, ale vôbec nad

tým, že tie televízory už u nás vôbec máme.

Dievčatá mali nacyklostylované návody, čo

môžu u nás jesť a čo nie. Už pri raňajkách

prísne kontrolovali čo im podávame. Veru,

na druhý, prípadne tretí deň išli tie
„šalabachtre“ stranou a deti veselo

a s chuťou jedli všetko ponúkané.

24