Page 35 - Rozpravky stareho oica
P. 35

Vrátim sa ale ešte k spomienkam na čítanie

               kníh a na knihy v mojej mladosti.


               Moje spomienky na časy tesne po skončení
               vojny /mal som teda okolo sedem rokov/ sa

               viažu aj na sporadické návštevy Žiliny.


               Rodičia často chodili niečo vybavovať a ja

               som  sa  rád  túlal  najmä  po  terajšej

               Národnej ulici.


               Vtedy – po vojne ju nazvali na určitý krátky

               čas  aj  Stalinovou  ulicou  –  veď  niektorí

               zanietenci komunizmu chceli aj aby sa celá

               Žilina       premenovala          slávnostne         na
               „Stalinovo“.


               Mimochodom  –  „chúďa  Masarička“.  Za

               posledných  120  rokov  sa  volala    azda  po

               všetkých panovníkoch Rakúsko  –  Uhorska,

               prvej, aj druhej Československej republiky,

               Slovenského štátu.


                                                                     35
   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40