Page 5 - Rozpravky stareho oica
P. 5
Spomienky na jej podmanivý hlas v nás
deťoch ostávali veru až do dospelosti.
Azda aj preto a najmä preto, že sme boli
vedení od malička rodičmi i učiteľmi
k čítaniu kníh, preniesla sa v nás táto
záľuba až do dospelosti. Malá školská
terchovská knižnica bola denne obliehaná
čítania chtivými žiakmi, ba robili sme si
poradovníky na zvlášť žiadané knihy.
Do krvi som sa raz pohádal s mojim
najlepším kamarátom – Mirom Romanom za
to, že on si prednostne vypožičal knihu
o srnčekovi Bambim. Mne sa dostala až
vtedy, keď ju mal on prečítanú.
Pri našich poobedňajších prechádzkach -
skoro až do Vrátnej - „machroval“.
„Naschváľ“ mi podrobne rozprával obsah
knihy, ktorú som ja mal ešte len práve
požičanú, zatiaľ neprečítanú v taške.
5
