Page 80 - Rozpravky stareho oica
P. 80

Napriek tomu čo videl, pokračoval vo svojej

               starej  rozprávke.  Vyskočil  spoza  stromu,
               zreval hrozným hlasom – Červená Marhuľka

               – stoj - idem ťa okamžite zožrať. Z lesnej

               čistinky sa ozval obrovský smiech.


               Marhuľky sa smiali tak, že sa až po trávičke

               váľali. Vĺčko – ty si teda riadny tĺčko.


               Čo  nerozoznáš  farby,  čo  ťa  to  tam  v tej

               vlčkovskej  škole  naučili,  asi  že  budeš

               musieť  ísť  ešte  raz  možno  ešte  len  do
               škôlky.  No  ale,  nič  to.  Dobre  si  nás

               popozeraj a zapamätaj si dobre, že my sa

               ťa  nebojíme.  To  by  sme  sa  teda  pozreli,

               milý vĺčko, to sme ešte v žiadnej rozprávke

               nepočuli  a dokonca  ani  nečítali,  že  by  si
               dajaký  vĺčko  trúfol  na  štyri  sestričky  –

               Marhuľky.


               Vĺčko bol z toho celý hotový.




                                                                     80
   75   76   77   78   79   80   81   82   83   84   85