Page 18 - Porokoch
P. 18
V ZÁHRADE
Slnko pomaly zapadá
končí horúci letný deň,
nádheru tohoto divadla
v lone záhrady zbožňujem
Čerstvo pokosená tráva
sýtosťou zelene svieti
a na nej pestrosťou žiaria
práve poliate farebné kvety
Z diaľky počúvam večerný zvon
krajom znie jeho lahodný zvuk,
vrcholce stromov maľuje
posledný slnečný lúč
Sedím uprostred tej krásy
úžasom nemôžem sa hnúť
slovami sa to nedá opísať
a citom zasa zabudnúť.
18
