Page 16 - Porokoch

DETI

Vodička priezračne čistá

vytryskla z jamky spod skaly,

tečie si lesom či lúkou,

pokiaľ ju búrka neskalí

Spieva si pesničku detstva,

leskne sa v slnečnom lúčil

žiari pod vysokým nebom

jak modré vnučkine oči

S nádejou hľadia dopredu

ich reč je úprimná, čistá,

bez smietky, prachu, jak hárok

nepopísaného lista

Ich duša je číra, priezračná,

tak ako aj ich myšlienky,

sú ako biela ľalia,

jak nežný lupeň snežienky

A potom začnú pomaly

v jeden deň strácať kľud,

začnú sa veľkým podobať,

keď stratia od detstva kl'úč

16