Page 4 - Porokoch

Aj piecka čo v rohu stojí

dvierka má čierne z plameňa,

volá: veď boli sme svoji

opri sa, hoc som studená

Do izby kráčam pomaly

na drevených schodoch stojím,

oni vŕzgajúc vravia mi:

šmykni sa zábradlím mojím

Na stene lovecké trofeje,

z obrazu lesník ma osloví,

z detstva i teraz milý je

i keď je trochu gýčový

Po rokoch chcel som ešte raz

do izby detstva nakuknúť,

tie známe dvere otvárať,

no ja od nich už nemám kľúč

To všetko som tak miloval,

aj krížik hore na stene,

na odchod cestou mi volal:

veď sa raz všetci stretneme.

4