Page 9 - Porokoch

TAK SNÍVAJ

Zlatisté slnko za hory zapadlo,

horúci letný odchádza deň,

skončilo krásne letné divadlo,

na mesto, ulice, padá už tieň

a čierny závoj sadá na domy

v oknách blikajú večerné svetlá,

utíchol štebot lastovíc

aj hviezdy na nebi svietia.

V striebornej tácke hviezdnej oblohy

začína mesiac roznášať svit,

kukne do tvojej malej postieľky

chce sa pohľadom tam potešiť.

V tomto striebornom zrkadle

vidím ťa vo sne ako sa usmievaš,

nikdy doteraz som netušil

akú tajomnú krásu v sebe máš

V duchu ti vravím: "moje dievčatko"

zrakom ti hladkám vlásky kým ty spíš,

neviem, či budem môcť vravieť ti takto

keď sa v slnečné ráno prebudíš.

9