Page 17 - Spomienka na leto
P. 17

VNUKOM




                                      Ten čas čo večný pohyb je

                                      čoskoro rozlúči nás,
                                      vy sa rozídete po svete

                                      a ja sám ostanem raz



                                      Vy odídete, veď mladosť
                                      tá nemôže ostať stáť,

                                      v nej budúcnosť, sila, radosť,

                                      tá túži krídla mať


                                      Pozerám z okna za vami,

                                      rozmýšľam, akú radu vám dať,

                                      pred životnými cestami

                                      chcem vám dnes toto povedať:


                                      Tá vaša loďka života

                                      musí mať pevný, jasný, cieľ,

                                      zárukou že nestroskotá,

                                      je kompas určujúci smer


                                      Tým kompasom je múdrosť,

                                      ktorá určuje méty

                                      blízke i vzdialené, jak svetlo

                                      čo v diaľke z majáku svieti


                                      Skúsenosť vraví, že treba

                                      životné ciele zamerať

                                      skôr na tvorbu než konzum,

                                      ak chceme "dobrý život" mať






                                                         17
   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22