Page 17 - Spomienka na leto
P. 17
VNUKOM
Ten čas čo večný pohyb je
čoskoro rozlúči nás,
vy sa rozídete po svete
a ja sám ostanem raz
Vy odídete, veď mladosť
tá nemôže ostať stáť,
v nej budúcnosť, sila, radosť,
tá túži krídla mať
Pozerám z okna za vami,
rozmýšľam, akú radu vám dať,
pred životnými cestami
chcem vám dnes toto povedať:
Tá vaša loďka života
musí mať pevný, jasný, cieľ,
zárukou že nestroskotá,
je kompas určujúci smer
Tým kompasom je múdrosť,
ktorá určuje méty
blízke i vzdialené, jak svetlo
čo v diaľke z majáku svieti
Skúsenosť vraví, že treba
životné ciele zamerať
skôr na tvorbu než konzum,
ak chceme "dobrý život" mať
17