Page 13 - Spomienka na leto

BRIEZKA

Tam v prudkom, strmom útese

kde skalná hradba dvíha sa,
tam priamo zo sivej skaly,

zelená briezka vyrástla

Vetrík semienko zavial tam
do tvrdej horniackej pôdy,

oblak ju stále polieval

kvapkami nebeskej vody

Pýtam sa briezky dôverne,

nado mnou strmá skala:

"nie je ti briezka otupne

keď si tu celkom sama ?"

Briezka sa milo usmeje,

veselo máva listami:

"vetrík mi občas donesie

od kamarátok pozdravy,

aj slnko, keď v letné ráno

svojimi lúčmi žiari,

prináša z celého sveta,

čerstvé, najnovšie správy“

Na jar prechádzam chodníkom

čo pod strmým bralom beží,

tam biela briezka ranená

s dolámaným kmeňom leží

13