Page 7 - Spomienka na leto
P. 7
RÁNO PRI DUNAJI
Milujem dunajské rána
keď prebúdza sa rieka,
to pocit pokoja dáva
a duša voľnosťou dýcha
A Dunaj starý samotár
čo vyviera v Čiernom lese,
prediera sa húštinami
a odkazy tisícročné
do Čierneho mora nesie
V húštine vrbín a jelší
dunajské vtáctvo koncertuje
a prebudený veľtok
už plným životom žije
Ostrihomská bazilika
v zlatých lúčoch sa kúpe,
rybári napínajú
na vodnú hladinu siete
Kde-tu sa šťuka vyhodí
nad tichú vodnú hladinu,
letiacu vážku uchmatne,
úbohú korisť nevinnú
Sivé čajky štebotavé
s loďami sa pretekajú
a strieborné rybky malé
v zobákoch si odnášajú
7
