Page 11 - Spomienka na leto

HORNIAKY

Úzke a dlhé políčka

tiahnu sa skoro k nebesiam,
pomedzi medze kamenné

trnkové kríky vidím tam

Chudobné skalnaté stráne,
na nich sa kozičky pasú,

kochám sa pohľadom na ne

od mladi vnímam tu krásu

Tu musí človek bojovať

aj obetovať sa treba,

za každý klások obilia,

za každú skyvu chleba

Horniaky, nebotyčné kopce

od nepamäti chránia nás,

nezdolali ich Tatári,

Turci, či nepriaznivý čas

Ďakujem moje Horniaky

za kameň slnkom zahriaty,

za teplý zemiak pečený

v pahrebe polí v jeseni,

za brusnice v rudej pláni,

za jedľu kvitnúcu zjari,

za hukot riavy v údolí

i hudbu spiežovcov na holi,

11