Page 18 - Vrátiť sa domov
P. 18
VO VARÍNSKOM CINTORÍNE
Do varínskeho cintorína kráèajúc pomedzi hroby
prichádzam eleznou bránou, zjavil sa èerstvý rov vpredu,
s úctou a zbonou pokorou leí tam vrstovník, s ktorým
pozerám na kríe za òou sme hláskovali abecedu
tíina vôkol panuje v pozadí vidím odkrytú
vánok o lístie nezavadí, hlbokú èerstvú jamu,
ticho prehliada kto ije, tam zvony z varínskej zvonice
no màtvi ho majú radi. ïalieho rodáka vyprevádzajú
Navtívi otca èi brata keï drozdy árie lásky
ja èasto prichádzam sem, v korune tuje prednesú,
pod rodnej zeme perinou v tej samej chvíli zdá sa mi,
tu snívajú veèný svoj sen e láska a boles sestry sú.
ijú tu posmrtný ivot Opúam posvätné miesto,
aj vetci starí rodièia, kde zrel som minulos nau,
aj pradedov a dedov a tu som pochopil plne
mená na kríoch sa týèia èo je relatívnos èasu
v rade tu stoja kríe Kriváò aj Polom stráte nám
aj skromné náhrobné kamene, ten kúsok rodnej zeme,
niekde u zub èasu zotrel kde svoje kosti zloíme
z nich mená pozlátené èo je nám Bohom prisúdené.
16
