Page 20 - Vrátiť sa domov
P. 20
LAVIÈKA
Keï kráèam Hrnèiarskou ulicou keï blíil sa koniec vojny
okolo rodného domu, v apríli tyridsiatom piatom,
vdy zrak mi skåzne na miesta pri tebe sa pristavila
pod okno, tam v jeho rohu prvá hliadka ruských vojakov,
kde stála drevená lavièka v tej chvíli so samopalom
jak tribúna na priedomí, jeden vyboèil z cesty,
na nej odzneli klebety starému otcovi vytrhol
ale aj múdre názory vzácne omegy z vesty
otec a silnú vyrobil ty si zaila lavièka
z fone a mohutných klátov, aj príjemnejie veci,
aby si mohla vzdorova keï tu kadý deò podveèer
slnku aj dadivým èasom zili sa susedia vetci,
ty si poèula lavièka preberali tu záitky
dobré i zlé správy, èo preili v tento deò,
veï mono smelo poveda: aj návody ako riei,
dejiny pri tebe kráèali keï sa vyskytol problém
obèas si kito posedel, kadý svojou trokou prispel
na prvú vojnu spomínal, svojím názorom do mlyna,
jak na Piave kadý deò takto sa verejná mienka
prísne eroplány meldoval èasto pri tebe tvorila
Mio Bugáò si prisadol v nede¾u osadenstvo tvoje
zapálil fajku, rozpráva sviatoène obleèené bolo,
ako v chicagských jatkách oklebetili kadého
v bubnoch primleli potkana kto iiel okolo
obèas i nemecký vojak Rolf starý apa a pán Varnay
sa tu zastavil tie, tu viedli politické spory,
aj Kolja èo ispravljal botinky kultivovane, s repektom
- ukrajinský vlasovec hoc na opaèných póloch boli.
18
