Page 54 - Vrátiť sa domov

JARNÁ ÚVAHA

Zasa som zaèul škovránka
nad po¾om zobúdzal jar,
z výšiny modrej oblohy
sa zemi prihováral,

tá duní prázdnotou, èaká
plná túžby a nádeje,
na tie hrste rozsievaèa
èo jarné semienko zaseje,

lúka sa prudko zbavuje
snehovej krá¾ovnej ríše,
snežienka voòavé odkazy
na brehu potoka píše

a už sa k¾uje kuriatko
kvoèka ho krídlom prichytí
a zrazu poèu zakrátko
z hniezdoèka tiché pí- pí- pí,

slnko je silné, horúce,
tlaèí už miazgu do stromov,
nalieva puky budúce
teplom a novým životom,

aj spev sa vtáèí ozýva,
mladosou všetko žiari,
každý rok tak to už býva,
keï zaznie hymna jari,

len èlovek, koruna tvorstva
vníma tu krásu nemá èas,
hoc dušou jediný cíti,
musí peniaze zhrabáva.

51