Page 290 - Kronika

Jozef Blaha spomína
bývalej nádejnej známosti. Priťažilo mu, že chcel dať mame zásnub-
ný prsteň, ktorý bol pôvodne kúpený pre inú. Čo ale robiť v noci
v Terchovej?
Nahnevaná sa vybrala peši z Terchovej do Žiliny. Je to 25 km
a cesta trvala od polnoci až do rána. Otecko sa vybral s ňou, ale
mama povedala, že s ním nechce ísť. Preto išli najskôr tak, že mama
išla vpredu a 20 metrov za ňou išiel otec. Aj napriek veľkej vzdiale-
nosti jej stále hovoril ako sa mu páči, aká je milá a vyznával jej lásku.
V Belej už bol len 10 metrov, v Krasňanoch 5 m a v Žiline išli spolu
a už držal mamu za ruku.
Svadba bola v lete 1947 v dome v Žiline. Babička bola veľmi
šetrná a strážila, aby sa alkohol nevynášal von na ulicu pre kamará-
tov z Varína, ktorí prišli blahoželať. Tak Lolo vymyslel, že cez okno
z prvého poschodia na špagáte bude spúšťať plné fľaše alkoholu, čo
sa mu úspešne podarilo a mali všetci dosť.

Svadobná cesta

Po svadbe odišli rodičia na svadobnú cestu na Vranovskú prie-
hradu. Otec nebol zvlášť dobrý plavec a čo si pamätám najobľúbe-
nejší varínsky štýl bol „na pravom uchu“ čo znamenalo že sa otočil
na bok a plával ako pes, ale len jednou rukou. Podobný štýl bol aj
„na ľavom uchu“. Mama plávala výborne. Neviem, čo ich to napadlo,
ale pustili sa plávať krížom cez priehradu, čo je tak 1 – 2 km. Keď
boli v strede priehrady, otcovi zabehla voda a začal sa dusiť a došli
mu sily. Otec chytil mamu za krk a ona ho držala nad vodou. Len
s vypätím všetkých síl sa mame podarilo doplávať s otcom k brehu.
Celý život mala potom strach keď sme plávali ďalej od brehu, že sa
utopíme.

Slanina

Po návrate do Žiliny ich čakala babička so správou, že nemôžu
bývať v Žiline. Byt bol obsadený. Hoci u starej mamy vo Varíne bolo
málo miesta, nejakú dobu bývali tam. Potom sa im podarilo zohnať

- 290 -