Page 291 - Kronika

Jozef Blaha spomína
podnájom u Sobolov. Bol to malý studený byt so zvlhnutými stenami.
Tam som po narodení v Žiline býval aj ja, Vlado a rodičia. Pretože
byt bol taký mizerný, stále som bol ako nemluvňa chorý. Vedľa bý-
vali susedia a mali dcéru rovnako starú ako ja. Pani suseda sa často
prišla pochváliť a ukázať akú má bucľatú dcérku. Mňa mama vždy
prikryla plienkou, aby nebolo vidno aký som chudý. Dievčatko malo
až také zárezy na stehnách, ako bola tučnučká. (Chuderke jej to
zostalo aj v dospelosti a neskôr bola moja spolužiačka na gymnáziu
a bola najtučnejšia).
Ja som bol vážne chorý. Otec, tak ako bolo zvykom aj u starej
mamy, mal často na raňajky slaninu na drevenom dienku, cesnak,
červenú papriku a soľ. Nič som nechcel jesť, ale keď mi skúsili dať
z tej slaninky s cesnakom, tak som to jedol s chuťou. Vďaka tejto
strave som sa pozviechal. Dodnes sú to moje obľúbené raňajky.

Na Zámku

Asi v roku 1951 sa stal otec riaditeľom školy v Lednických Rov-
niach. Bolo to miesto, ku ktorému patril aj byt. Byt bol v bývalom
zámku po Schreiberovcoch, ktorí na konci vojny ušli a zámok zostal
prázdny. Ten vykradli najskôr ruskí vojaci a neskôr sa stal zásobár-
ňou nábytku pre domácich zlodejov. Dnes je v zámku sklárske mú-
zeum. Bolo tam veľa hospodárskych budov – chliev, kuríny a podob-
ne. Voda v obecnej studni ale bola 200 metrov od bytu. Boli sme tri
malé deti Vlado 3 roky, ja 2 roky, Danka 1 rok. V tom období sa stále
hovorilo, že bude vojna, ktorá skutočne hrozila. Mama preto začala
chovať sliepky, kačky, husi. Za krátko mala kopu hydiny, ale my sme
boli malí a moc sme toho nepojedli, tak väčšinu rozdala rodine.
Pri zámku bol veľký park. Raz nás mama nechala hrať sa na
dvore. Danka bola v kočíku. V parku bola cesta, ktorá bola na kopci
a potom pokračovala do protisvahu. Vlado kočík vytlačil do kopca.
Potom ho pustil, kočík s Dankou zbehol dolu kopcom a ja som čakal
na protisvahu, kým príde ku mne. Tam som ju chytil a poslal Vladovi.
Fungovalo to výborne, Danka lietala ako šarkan. Keď to mama zbada-
la, tak bežala zachraňovať Danku a viac nás nenechala bez dozoru.

- 291 -