Page 109 - Rozpravky stareho oica

Keď sa pozreli na šoféra, skoro spadli na

zadok. Veď spoza volantu skoro ani nebolo
vidno, kto to šoféruje.

Otvorili dvere na aute a zazreli

usmievajúce sa, krásne, malé červené

dievčatko. Pozdravilo sa a povedalo. Jéj,

páni policajti, krásne sme sa ponaháňali,

bola to veľká zábava, budeme to robiť
častejšie, dobre?

Nuž, ale policajti to tak veselo nebrali.
Vôbec sa neusmievali, naopak, veľmi prísne

sa na Karkulku pozreli a povedali. Pani

vodička /možno mali povedať slečna/, ale,

nakoniec Marhuľka nebola ani vodička, veď

nemala vodičský preukaz.

Samozrejme, keď ju oň policajti požiadali,

len sa na nich znovu milo usmiala a povedala
že, že niečo také nemá a ani nikdy nemala.

109