Page 114 - Rozpravky stareho oica
P. 114
To všetko bolo ale ešte veľmi ďaleko.
Napriek všetkému, či už od radosti, či od
žiaľu, to už ja neviem, Marhuľka sa na ich
sídlisku vydriapala na velikánsky strom.
Z velikánskej kapsy vybrala velikánsky zvon
a na ten stromový velikánsky konár ho
zavesila. Chvíľu tam sedela a rozmýšľala čo
vlastne chcela urobiť.
Našťastie, kamaráti čo stáli pod stromom
jej povedali, že určite chcela zazvoniť.
Potešila sa, zazvonila na ten velikánsky zvon
a teraz už nadobro bol rozprávočky kon.
P.S./Znovu opravujem – zvonila na zvonček
a to bol rozprávočky konček/.
114
