Page 123 - Rozpravky stareho oica

Ale napriek tomu všetkému jej dobre

robilo, že ju, Marhuľku, považujú za krajšiu
ako omnoho známejšiu Karkuľku.

Drak vraví, no, o tom potom, teraz už

poďme. Tu zrazu Marhuľka zavelila –

Stáť!!! Ty si myslíš, že jedna princezná

pôjde po tejto hrboľatej ceste peši? Čo

mal drak robiť – chytil ju do náručia, ale aj
tak sa neuspokojila.

Stále vykrikovala – opatrne ma nes, vyhýbaj
sa skalám, nepotkýnaj sa, neobzeraj sa.

Niektorými hlavami by si mi mohol aj

spievať, inými rozprávky rozprávať.

Skrátka, rozkazovala mu a zaľúbený drak

všetky jej želania plnil. A Marhuľka ho

súrila – to sa nevieš lepšie ponáhľať? Už sa

začína stmievať, za chvíľu bude v televízii
rozprávka a vôbec – máš ty v tej svojej

dračej jaskyni telku – pýtala sa.

123