Page 125 - Rozpravky stareho oica
P. 125
Medzitým vykrikovala na draka – tak, čo je
s tou večerou, dokedy budem čakať – no, to
som sa teda dobre vydala. Asi to budem
musieť okamžite odmejlovať pánu kráľovi,
môjmu tatkovi.
Drak sa snažil. Piekol, varil, smažil, miešal,
kuchtil, pražil, prisálal, pricukrovával,
pripekal. Keď mu prihorelo, všetko vyhodil,
poumýval prihorené hrnce a znovu sa pustil
do pečenia a verenia.
To všetko len preto, že sa mu Marhuľka
veľmi páčila, chcel sa pred ňou ukázať čo
všetko on vie. No jedno bolo isté, drak sa
začal princeznej Marhuľky aj trochu
a potom čoraz viacej báť. Pravda, ona to
dobre vedela, preto ho ešte viac a čoraz
častejšie preháňala. Nielen že sa musel
dobre obracať v kuchyni, musel postupne
robiť všetky domáce práce.
125