Page 125 - Rozpravky stareho oica
P. 125

Medzitým vykrikovala na draka – tak, čo je

               s tou večerou, dokedy budem čakať – no, to
               som  sa  teda  dobre  vydala.  Asi  to  budem

               musieť okamžite odmejlovať pánu kráľovi,

               môjmu tatkovi.


               Drak sa snažil. Piekol, varil, smažil, miešal,

               kuchtil,  pražil,  prisálal,  pricukrovával,

               pripekal. Keď mu prihorelo, všetko vyhodil,
               poumýval prihorené hrnce a znovu sa pustil

               do pečenia a verenia.


               To  všetko  len  preto,  že  sa  mu  Marhuľka

               veľmi páčila, chcel sa pred ňou ukázať čo

               všetko on vie. No jedno bolo isté, drak sa

               začal  princeznej  Marhuľky  aj  trochu

               a potom  čoraz  viacej  báť.  Pravda,  ona  to
               dobre  vedela,  preto  ho  ešte  viac  a čoraz

               častejšie  preháňala.  Nielen  že  sa  musel

               dobre  obracať  v kuchyni,  musel  postupne

               robiť všetky domáce práce.


                                                                   125
   120   121   122   123   124   125   126   127   128   129   130