Page 137 - Rozpravky stareho oica
P. 137
Keď svetlo znovu zasvietilo, vo velikánskej
sále odrazu ostali len dvaja – ujo
černokňažník a Červená Marhuľka.
Najhroznejšie však bolo, že ujo nielen
nevyčaroval, aby deti vedeli povedať –r-,
ale práve on to –r- už odvtedy nedokázal
sám povedať.
Vravel – Čelvená Malhuľka – čosi sa so mnou
polobilo, pomôž mi , plosím ťa.
Marhuľka sa zamyslela a zavelila. Okamžite
utekaj do nemocnice a uvidíme, či ti tam
páni doktori pomôžu, alebo nie. Ona sa
medzitým uvelebila v parku na lavičke.
Povedala si, že počká, ako to s ním dopadne.
Čarodejník pribehol do nemocnice
a natrafil na dvoch pánov doktorov.
Nevydržal.
137
