Page 147 - Rozpravky stareho oica
P. 147
Už aj čarodejník zistil, že treba niečo
rýchlo urobiť. Vytiahol narýchlo čarodejnú
paličku, ešte rýchlejšie volal Abraka dabra
– chmatol ten velikánsky klobúk a – čuduj
sa svete. Z klobúka vyskočil velikánsky
čierny havko – Derko.
Derko už vedel, čo treba. Rozbehol sa po
sále a neubehla ani dlhá chvíľa a široko
ďaleko nebolo vídať ani vtáčika –
jarabáčika, nieto ešte zajačika.
Kde sa vlastne podeli, to si asi budeme
musieť povedať v ďalšej rozprávke.
Zábava v Dome Odborov sa pomaly končila.
Na rozlúčku ujo čarodejník vyčaroval
obrovské množstvo krásnych farebných
kvetov pre všetky prítomné dámy.
Najkrajšiu, obrovskú kyticu priniesol
osobne najmladšej Marhuľke. Každý videl,
čo už každý predtým dávno vedel.
147
