Page 152 - Rozpravky stareho oica
P. 152

Teda  bolo  to  takto.  V tom  lese,  o ktorom

               bude  reč  bývali  mimo  iného  aj  dvaja  malí
               vĺčkovia.  Volali  sa  Vlčko  Skočko  a Vlčko

               Bežko.  Obaja  vĺčkovia  boli  ešte  veľmi

               malinký, veľa toho nevedeli a veľa sa toho

               ešte potrebovali naučiť.


               Pobehovali  po  lese,  uvideli  stromy  a už  aj

               bežali za maminkou vlčicou. Maminka vlčica,
               povedz  nám,  prosíme  ťa    -  čo  je  to  také

               veľké zelené, rastie to do výšky a keď do

               toho  buchneš  vlčacou  hlavou  strašne  to

               bolí? Ozaj, mami a čo jedia vĺčkovia, jedia

               napríklad  aj  paradajkový  kompót,  alebo

               malinový  lekvár?  Maminka  vlčica  vždy
               trpezlivo všetko vĺčkom vysvetlila.


               A tak sa stalo, že po určitom čase takejto

               vĺčacej  škôlky  a školy  sa  Bežko  a Skočko

               naučili od maminky vlčice všetko, čo taký

               vĺčko v lese má vedieť.


                                                                   152
   147   148   149   150   151   152   153   154   155   156   157