Page 172 - Rozpravky stareho oica
P. 172
Zahnal teda líštičku tak ďaleko, že sa veru
do Bôrického lesa nikdy nevrátila.
Potom už nastalo niečo, na čo sa pipinky
tešili celý čas. Na lúčinu pribehli všelijaké
zvieratká. Prileteli vrabčekovia, doskákali
zajačikovia. Pribehli aj srnky.
Veru, tá smelšia podala pipinkám aj labku,
uklonila sa a povedala – ja som srnka
a pipinka – ja som zase strakatá makatá
pipinka. Tak sa zvieratká predstavovali,
kamarátili, tešili a radovali.
Neskôr prišiel ďateľ, drozd, dve sojky,
potichučky sa priplazila aj líštička
a poprosila všetkých, aby sa s ňou hrali, že
už bude dobrá. Prišiel aj jastrab a orol
a kopa iných zvieratiek. Hrali sa, ale po
čase začali aj pracovať.
172
