Page 168 - Rozpravky stareho oica

Vlčko bol síce dobráčisko, ale sa predsa len

chcel pred pipinkami ukázať a chvíľu sa aj
tešil z toho, že sa ho boja.

Veru, pipinky už ani nevedeli od čoho sa tak

veľmi trasú – či od zimy, či od strachu. Pre

istotu sa teda triasli raz od toho, druhý raz

od onoho. Vlčko bol celý natešený, že sa mu

podarilo niekoho tak veľmi nastrašiť.

Ešte chvíľu strašidelne vrčal a kňučal,

vyskakoval a poskakoval aby sa pipinky báli
ešte viac.

Konečne to vĺčka prestalo baviť, veď on
bol vlastne velikánsky dobráčisko.

Napríklad, veľmi sa hneval, keď niekto

niekedy hovoril o tom, ako vraj zožral starú

mamu. Každého presviedčal, že to nie je

pravda a že to bolo len v rozprávke.

168