Page 55 - Rozpravky stareho oica
P. 55
Bože, kde je moje dieťatko – vykríkla a slzy
sa jej začali valiť prúdom po tvári.
Márne hľadala sama, potom zavolala
mobilom oteckovi do práce. Márne hľadali
oni dvaja, susedia, policajti, starí rodičia,
tety a ujovia. Dieťatko nie a nie nájsť.
Medzitým sa Marhuľka v kočíku v lese
zobudila. Mala už aj mokrú plienku, bola aj
hladná a bola jej zima.
Rozplakala sa srdcervúco tak, že sa to
ozývalo po celom lese.
Aj teraz sa ju márne zajačikovia snažili
tíšiť, a veru naozaj márne im prišli s tým
tíšením pomáhať aj iné lesné zvieratká,
márne sa jej snažili vtáčikovia spievať tie
najkrajšie uspávanky – dievčatko len
plakalo a plakalo čím ďalej tým viac.
55