Page 58 - Rozpravky stareho oica

Zvečerilo sa. Ľudia sa už aj porozchádzali

domov. Povedali si, že ráno sa zase stretnú
a budú znovu hľadať.

Maminka s plačom skočila pre čosi nazad

do chalúpky, otecko sa pred chalúpkou

obzeral, či niečo predsa len neuvidí.

Pozrimeže sa. Od lesa, už skoro v úplnej

tme, sa ktosi blíži. Akoby to bol kočík,

ktorý sa tisne sám a v ňom predsa usedavo

plače ich Marhuľka.

Nuž, kočík sa netisol sám. To len zajačikov

nebolo vidieť, ako statočne z posledných
síl tisnú ten pre nich ozrutný kočík.

Zazreli Marhuľkinho otecka a náramne sa

naľakali. Prosím, prosím – nehnevajte sa na

nás. My sme sa len s vašim dievčatkom

chceli trochu pohrať a takto to dopadlo.

58