Page 66 - Rozpravky stareho oica

Pozrime sa, kto to tu po lese pobehuje. Môj

ty zlatý – kto ťa to učil dobrým spôsobom.
V prvom rade keď niekoho stretneme,

pozdravíme sa.

Povedala by som to tak aby si to aj ty

rozumel – teda – nečumíme s otvorenou

papuľou ako teľa na nové vráta, pozdravíme

sa, predstavíme sa – hlavne keď stretneš
mladú dámu. Nechodíme ako jeden strašiak

neučesaný, s neumytými zubami.

Skrátka - milý vĺčko sa nestačil čudovať čo

mu toto dievčatko, ktoré sa mu na prvý

pohľad veľmi zapáčilo, rozpráva.

Sklopil preto velikánske ušiská, nemotorne

sa uklonil tak, ako to len vĺčkovia dokážu

a to aj len vtedy keď to veľmi chcú. Zdalo

sa, že keby bol mal klobúk, ešte aj ten by si
bol zložil z hlavy a držal spôsobne v pravej

prednej nohe.

66