Page 67 - Rozpravky stareho oica
P. 67
Dobre že vieme, že vĺčkovia klobúky
nenosia, veď by im pre tie velikánske uši ani
na hlave nedržali, pravda? Keby sa vlci
vedeli usmievať, veru by sa bol najradšej
na Marhuľku aj usmial. A spustil.
Kdeže ideš, krásne dievčatko? Ja sa volám
vĺčko – Tĺčo, alias Sivko. Ako sa voláš ty?
Mňa môžeš volať pokojne skrátene len
Sivino – tak ma volajú len moji najlepší
kamaráti a pravdaže moja mamina – stará
vlčica.
A, ozaj, čo tu robíš v našom lese, veď som
ťa tu ešte vôbec nevidel? A prečo si celá
červená – hoci – pravdu povediac -
nesmierne ti to pristane. A ozaj, máš tu
v lese niekoho – napríklad starú mamu čo
býva len kúsok odtiaľto v chalúpke na
zelenej lúčine, alebo dajakých kamarátov?
67
