Page 92 - Rozpravky stareho oica

Skrátka, nedalo sa z neho vystreliť ani

náhodou. Odrazu sa stráže zadívali lepšie
a čo nevidia.

Z toho velikánskeho zástupu vykročila

dopredu princezná. Povedala strážam kto je

a kázala im, aby zavolali pána kráľa – jej

kráľovského otecka.

Bolo že to radosti na kráľovskom hrade.

Všetci sa tešili a radovali, že sa už aj

oplakaná princezná znovu našla – ešte
omnoho krajšia ako predtým. Až teraz sa

dopočuli o tom, ako skončil zlý drak a aké

hrdinstvá predviedli všetky štyri

Marhuľky.

Tak, otecko kráľ – predstavujem ti nielen

ich, ale aj všetkých kamarátov ktorých sme

cestou sem na kráľovský zámok stretli
a s ktorými som sa naozaj spriatelila –

povedala princezná.

92