Page 11 - Porokoch
P. 11
Nebudem nikdy ti vyčítať,
že viac jak otec ťa láka svet,
no vždy sa budem o teba báť
a nezabudnem na tvoj detský smiech.
Nezabudnem na naše detské hry,
keď pod dohľadom tvojim vtedy,
sa všetky báby, mackovia učili
u teba v škole základy abecedy.
Potom vyrastieš z mojej náruče
odídeš, ďalej bude bežať čas,
hračky pomaly prachom zapadnú,
žiara po tebe, tá ostane v nás.
Strieborný mesiac medzi hviezdami
prešiel už dlhú cestu po nebi,
za chvíľu slnko vyšle paprsky,
blankytom svoju oblohu osvetlí.
Aja sa bojím, že ťa zobudí,
ty zrazu budeš veľká slečna
a viac nebudeš počúvať rozprávky
v náručí svojho otca.
11
