Page 24 - Porokoch

JEDĽA

Jedľa vysoká, štíhla,

vidieť ťa v hore zďaleka,

vietor sa s tebou ihrá,

vzbudzuješ úctu človeka

Kedysi jedľové lesy

šumeli nad celým krajom,

dnes sa ty len sama týčiš

nad rodným našim chotárom

Ty si nám kyslík dávala

aby sme dýchali voľne

a my exhalátmi desaťročia

ničili potomstvo tvoje

Smutno mi štíhla jedľa

keď z teba život uniká

to práca koruny tvorstva

taká je vďaka človeka.

24