Ty spájaš vody Hrona,
Ipeľ i V áh mi drahý,
preto si duši mojej
vždy blízky, láskavý
Ty Dunaj, tichá vodička
do dial'ok hľadím za tebou,
či sa ja ešte vrátim raz
k tvojim slnečným brehom?
V diaľke už trúbi moja loď
ozýva sa zas a znova,
lúčiac sa s nádherou
scenérie Kováčova.
26