Page 29 - Porokoch

JESENNÉ ZAMYSLENIE

Keď ráno šiel som do mesta

padali listy medené,

bola ich plná cesta

tých prvých poslov jesene

Vietor sa dlažbou s nimi hral

padali na plecia, hlavu,

so smútkom som ja počúval

tu pieseň šuchotavú

A vietor ďalej strhával

stromom ich farebné šaty,

po zime keď príde jar,

tá im ich v nádhere vráti

A človek závidí stromom

taký je zákon v prírode,

pre neho navratu nieto,

u neho jar už nebude.

29