Page 64 - Vrátiť sa domov

OBLAKY

Tam kde Malej Fatry hrebeò
výšin neba dotýka sa,
zo Suchého obdivujem,
aký tu k¾ud, aká krása.

Nad hlavou reaz oblakov
odkia¾ a kam mieri?
sem jak v krajine zázrakov,
vesmír sa sústredil celý.

Vᚠtvar má rôznu podobu:
niekdy trojhlavého draka,
o chví¾u zasa oveèky
krotko èo na baèu èaká.

Oblohou letíte vo¾né
neznáte žiadne hranice,
závidím všetky tie krásy
z výšiny ktoré vidíte.

Obláèky biele nebeské,
pútnici modrej oblohy,
pozdravujem vás na ceste
s pocitom zbožnej pokory.

Mávam a lúèim sa s vami
pútnici neba odvekí,
nech vetrík vás stále chráni
na ceste vo svet ïaleký.

61