Page 69 - Vrátiť sa domov

JESEÒ

Fatranský hrebeò dýcha chlad,
vzduch je priezraène èistý,
jesenný vetrík povieva
zhadzuje zo stromov listy.

Na hlavu plecia padajú,
jemne ich do rúk chytám,
odkazy do nich zverené
prírodou, v duchu èítam.

List je jak život èloveka,
to veky všetci vieme,
z púèka sa lístok rozvinie,
odumrie, padne do zeme.

Posledné lístky už vietor
odfúkol mi všetky z dlane,
poïme stmieva sa zaèína,
námraza pokryla Stráne.

66