Page 67 - Vrátiť sa domov
P. 67
BREZY
Z briezok u vietor strhal at
a listy skosil mráz,
biele pahýle alujú,
vzbudzujú smútok v nás.
Tam stoja jak kostry dúfajúc
v úboèí medzi skalami,
e zimné víchre preijú,
kým jarné slnko zaiari
a z juhu oblohou priletí
divokých husí íp
na breze puky vyraia
v zelený jari kolorit.
Potom si aj drozd zahvízda
v tvojej voòavej korune,
keï sa na jarné dni lásky
v prírode schy¾uje.
Mono nepreije zimu,
keby a víchrica ranila,
èloveka bude zohrieva
teplom modrého plameòa.
Ïakujem za chvíle krásne
obdiv môj k tebe briezka mám,
h¾adím na teba a asnem,
na tvoju krásu ver skladám.
64
