Page 76 - Vrátiť sa domov
P. 76
STOPA
Biela perina pokryla
iroké lúky a stráne,
s úctou a pokorou stúpam
bázlivo bekami na ne.
Odpus mi snená krá¾ovná
za tie dve hlboké èiary,
ako dve jazvy vyryté,
na tvojej belostnej tvári.
Zá¾ahu snehu nafúka
vietor antiaci, veselý,
tie rany na tvojom tele
jak chirurg jemne zacelí.
Potom keï vykukne teplé
túené slnieèko zjari,
vylúdi tisíc úsmevov
na tvojej panenskej tvári.
73
