Page 74 - Vrátiť sa domov

SONÁTA MESAÈNÉHO SVITU

Snehová víchrica zaviala,
potoky, lesy a stráne,
potom mráz - stavite¾ vytvoril
majstrovské diela na ne.

Vchádzam do tejto nádhery
lúk, stromov a kamenných brál,
s pocitom plným pokory,
žiariacich leskom katedrál.

Posledné slneèné lúèe
obleskli hrebene, stráne
a v tomto opojnom tichu,
s nehou sa pozerám na ne.

Modravý súmrak sadá už,
do dia¾ky h¾adím zadumane,
z lesa sa ozve vánku šum,
jak hudba na organe.

Veèer keï mesiac postriebri
horizont krivánskeho štítu,
dušou mi preniká Beethovenova
sonáta mesaèného svitu.

71