Page 77 - Vrátiť sa domov
P. 77
FUJAVICA
irokou pláòou kráèam,
vrzgá mi sneh pod bekami,
padajú vloèky potichu,
oni a ja sme tu sami.
Odrazu prifrèí vietor,
výska, háde sa a metá,
to démoni spojili sa
snáï z celého sveta.
Jak more vlny o breh plieska
a bielou penou kypí,
tak metelica kol seba
vystre¾uje ostré ípy.
Závojom polia zametá,
vloèky do tváre mi bije,
plným priehrtim naberám
z jej pozitívnej energie.
Zrazu meluzína zmizla,
okolo zasa ticho je,
zostala lúka biela,
zaviate stopy, záveje.
74
