Page 38 - Podkrivánske stráne...

Liptovská reminiscencia
(pri otvorení rekreačného zariadenia Liptovský Dvor v Liptovskom Jáne)

Veľa sa už popísalo o Liptove
o tej záhradke s ohradou nebotyčnou,
o kolíske roduverných, o domove
ľudu s tvrdou päsťou, hlavou hrdopyšnou.

Veľa sa už povravelo o tom kraji,
kde Jánošík uprel svoj zrak k dreveniciam,
učupeným pod horami, ako v raji,
oči – okná ožiarovali im líca.

Aby láska sa ťahala ulicami,
aby žiara dosvietila ku kaštieľom,
vôňa dreva sa vznášala nad hradbami,
z mozoľnatých rúk topor bol blízky s perom.

Tu sa stretol Jánošíkovský duch s nimi,
s Liptákmi, čo k Memorandu burcovali,
z dreveníc tu vzišla túžba žiť pre rýmy,
pre báseň dňa, pre jas očí, čo bôľ sali.

Čo ich lesk sial vôkol nepoddajnú silu,
aby múdrosť víťazila pod Ďumbierom,
oslávila hojnosť lásky bez omylu, aby každý,
kto cit má bol bohatierom.

Táto múdrosť vytvorila ľúbosť k piesni,
vytvorila i obdivujúcu rozvahu,
umenie, ku ktorému si srdce kliesni
cestu žulovú, ako tok k Mare Váhu.

Aby krásno Klenotnice hodnôt predkov
dokrášľovalo jemnocit pre radosť dňa,
aby v dave záťaže sme mali svedkov
rodu k pookriatiu teplom sna z ich ohňa.

37