Page 37 - Podkrivánske stráne...
P. 37
Poľovnícka česť
V posvätnom tichu, sýty vôňou sena
je myseľ k Tebe verne pohrúžená,
bezmenná láska moja bezsenná.
V posvätnom tichu hučiacich potokov
je moja nádej iba na pár skokov,
v nej túžim, víťazím, bez rán, útokov.
V posvätnom tichu rozspievaných lesov,
vládnem nad sebou, bez slov, údesov,
velebím Ťa a plesám bez plesov.
V posvätnom tichu hlaholí ozvena,
i moja myseľ v nej, k tebe je uprená,
príroda slávená.
Pod bystrým okom zvráskavených Tatier.
verím svojim krokom, ako moja mater,
teším sa a rastiem – v lesku krásy, pastier.
Pod bystrým okom svojho pohľadu
sa nesie moja láska ako zvesť,
k bránam bezbranných a nemých,
nevinných a plachých, z nástrah každodenných.
Lásku k nim nesiem – poľovnícku česť.
36
