Page 33 - Podkrivánske stráne...
P. 33
Zagágali husi...
Sedel som pod stromom,
pripútaný k zemi,
vysoko nado mnou
zagágali husi,
v hore smutnej, tichej
zneli ich ozveny,
v krídlach mával pozdrav,
v hlase odkaz kusý.
Zabolelo srdce, zachvelo sa v lese,
zahalilo myseľ k pokore,
vzhliadol som za nimi v z krásyzjavnom strese
a mäkčil som cit v tom chóre.
Dvadsať ich letelo, zjavne, husí divých,
v úžase zastrelo všetky pochybnosti,
ako slávne šíky v mojich očiach snivých,
ľahkosťou sa niesli hľadať čas ľúbosti.
Do jazier a k moru inštiktívne plujú,
vedené slnečnou dráhou.
Jeseň je už taká, chladné vetry dujú,
schúlil som sa v chlade a zahľadel nahor.
20. 10. 2006
32
